Napísal som
sedem básní pri vode.
Spláchol som ich v záchode,
načo mi sú?
Sadol som si
na misu.
Hajzľák jazyk vypľazil.
Rehotal sa o dušu,
ako som sa včera za ním
priplazil.
Prosil som
o odpustenie.
Že rukami sa ho držím.
Sľúbil som,
veru sľúbil,
že básňami ho obdarím.
A potom si znovu sadnem
a začnem premýšľať.
Na plafón sa s túžbou pozriem:
Treba mi srať, a či šťať?
Belo P. Kolenský
Komentáre
Ty kokso
táto