smutný pohľad do publika
spieva bez slov
pieseň národa
jednou vetou nahradí tisíc rečí
plače – tisíc sĺz
na rukách zaschnutá krv
privolaný lekár okamžite
diagnózu dosvedčí
prázdne viečka
uprene prikované k plafónu
kazeta hrá z magnetofónu
obohranú pieseň
tieseň v duši prítomných
spomienka na minulých
smutný odkaz budúcim
umiera
hlava v dlaniach
telo v trpkom kŕči šípi smrť
vietor hučí
srdce búši
gesto na znak ticho buď
spomienky a zabudnutia
ťažké slzy myslieť nútia
kalné vody v očiach mladých
dúfať a nezabudnúť
včera chvíľa rozochvetia
dotyky rúk bez rozpätia
ostychmi zovreté slová
a dnes umiera
už umrela vo mne včera
keď pohľad sladký tŕňom znel
neveril som – planá viera
a dnes
dnes umiera mi v náručí
jak umrela tá vaša včera
neveril som – prchkosť krutá
bolestná rozlúčka s teplými dlaňami
život – prosím – vráť sa mi
aké dni?
aké zabudni?
neumieraj
neodchádzaj
uverím zajtra čo neveril som včera
hľa zasa sama
sľubmi prekrytá dôvera
umrela
necítim sladké pery
umrela raz – odišla navždy
smrť – ty túžba života
pred tebou padám na kolená
hľa v rukách zvieram spomienky
na vezmi si ma
spláchni s pieskom kamienky
v očiach stoná mrákota
v ušiach zneje dobrota
hluchá pieseň národa –
viera – nádej – láska –
myšlienková holota
Belo P. Kolenský
Komentáre
krásne umrela