Ubzikla mi včielka dávno,
už je tomu dlhší čas.
Keď sa budím každé ráno,
spomeniem si na ten špás.
Človek chytá včielky stále,
dlho sa sám pokúša.
Možno trpí – má na mále,
kalich smútku oskúša.
I ja som skúsil – ťažká doba,
bolelo to priveľmi.
vrela vo mne veľká zloba.
Trpím? Áno! Dosť? Veľmi.
Prišla táto, koniec starej,
trápenie ma neopúšťa.
Chcem byť šťastný – nože nalej –
Lásky! – nech ma neopúšťa!
Belo P. Kolenský
Komentáre
Bravo (Bravo ako uznanie a nie ako prasa :-))
aj nadávky mi idú z duše