Zahrniem vás básňami!
Hej! Vy „Lúzri“ posraní!
Stále stojím nad vami!
So zopätými dlaňami.
Sladké spevy to vám málo,
viacej by to chcelo!
Veď by sa nám písalo!
Keby sa vám čítať chcelo!
Nevravím vám vrelo, vľúdne,
nevravím vám s úctou veru!
Že vraj moje básne sú tak čudné!
Berú aj poslednú vieru?!
To vám z duše mojej vravím:
Aká viera?! Aká láska?!
Keď pod ťarchou vašich kravín,
moja hlava prudko praská!
Si nevidíte na konček nosa?
Nečítate po sebe?
Sex a chlapi? – téma zasa!
Ja len čítam – be be be...
Ťažko sa mi existuje,
ťažko sa mi dýcha.
Už ma znova zraňuje,
tá nehynúca pýcha!
Šak si píšte, čo len chcete!
Čítajte, na čo oči padnú.
Však konečne pochopte,
že verše vám čas neukradnú...
Belo P. Kolenský
Komentáre
Bojovanie
Tak to vám garantujem
ale, chlapci, noze, no