poetizmus

 Žiaden svedok to nevyjaví. Sedel som pred činžiakom, keď sa to stalo. Udrelo to zrazu, znenazdania. Tak tvrdá rana, tak dutý zvuk. Nikdy som nič podobné nevidel. M., ktorý stál opodiaľ, sa len díval. Díval sa. Aj ja som sa díval. Dívali sme sa. Začal kašľať od ľaku. A ja som sa len díval ďalej. Že prečo som nič neurobil? Som sa díval. Na viac som sa nezmohol. Že keď spadol ja aj tak nič? Ja tomu nerozumiem. Dával som mu umelé dýchanie. Neviem prečo. Žije? Ťažké poranenie hlavy? Ja za to nemôžem. Keby ste videli to čo my, tiež by ste nezakročili. Nezáleží na tom. Dobre, dobre, tak záleží. Ale mne nie. Ja ho nepoznám. Viem, že býva tam kde my, v tom vchode. Aj M. Hej. Ten na šestke. A on? Na dvojke? To má ťažké. Hehe. To počuje tie pubertálne výlevy. Každú noc. Musí mu z toho zašvihať nie? Hehe. Som minule kráčal dolu. A sa tam rozprávali dvaja. Nerozumel som im. Ako sa to volá? Slang? Ja tomu nerozumiem. Ani neviem prečo bývam v tomto vchode. A nikdy si neviem zapamätať poschodie. Hm. Viem, že musím odomknúť dvere v pravo vzadu. Že mám ísť až do zadu. A vpravo. Ale nikdy neviem poschodie. Mal by som sa to naučiť. A to ste počuli, že ma aj vyhodili? Hehe. Som vošiel a tam sedeli nejakí ľudia. Tak som im povedal, nech si ma nevšímajú. A pokojne jedia ďalej. A oni sa iba dívali. Ani nejedli. Ja že čo máme. A pamätám si potom len veľkú päsť. Ležal som už na chodbe. Ale na ktorom poschodí to neviem doteraz. A ani neviem ako som odomkol dvere. No?! Ja som ich odomkol? Alebo sa nezamkli. To je strašné. To musia byť šialenci. Sa nezamykajú v tomto vchode. Žijú tu samí chudáci a čudáci. A feťáci. Ani neviem, čo to znamená. Ja sa zamykám. Ja neviem, čo sú feťáci. Preto sa zamykám. Ale oni to asi vedia, tak sa nezamykajú. To sú zvláštni ľudia. Čo? Ktorí sú chudáci? Napríklad S. Keby ste ho videli. On si nosí večeru domov v takom sáčku. A v takej krabičke. Vonia to. Ale nosiť si večeru? Domov? Ja si nenosím. A vy si nosíte? Aj vy si občas? Vidíte! Aj vy ste chudáci! Áno. Ja si varím. Keď mám mäso, tak mäso. Keď nie, tak iné. Fazuľu viem robiť. Si to pamätám. Aj kapustu si spravím. A halušky. Ako? To mi rozprával R. ako sa to robí. On býva dolu. Nie. On je čudák. Lebo si varí. A býva so psami. Aj psom varí. Áno. To sú čudáci. Tí, čo aj spia so psami. Ešte tu sú takí v našom vchode. Aj hore. A oni behajú po schodoch. Až hore. Tam bývajú. Hore. Tam je potom rebrík. Ja som ešte nebol hore. Ale R. vravel. Že je tam krásne. A že je tam plot. No! Hore je plot. Hehe. Ešte som tam nebol. Bojím sa ísť hore. Aj M. sa určite bál, keď sa tak zľakol vtedy. A čo má teraz? Hlavu? Raz som aj ja spadol. Hlavu. A pani C. mi dávala také biele. Ale na hlave to už biele nebolo. Ani on nemá biele? To je divné. Som sa mu snažil pomôcť, ale už sa nedalo. A on musí nosiť to na hlave. A keď zídem dolu, tam pri dverách, tam vždy sedí ten, ten H. Hmhm. On je taký zvláštny. On tam stále sedí. Ja tam stále chodím, a on tam stále sedí. On sa chce iba dívať. A ja sa rád rozprávam. Ja sa rozprávam stále. Ale tí, čo bývajú v našom vchode nie. Oni sa často iba dívajú. Ako aj ja som sa díval. S M. Sme sa dívali. Sa im nečudujem, keď vidia to čo my sme videli. Oni to musia často vidieť. Každý deň sedím pred činžiakom a čakám. Na M. A čakám aj na ten úder. A nič. Iba raz som to videl. Iba raz počul. A ste sa pýtali aj iných, či to počuli? A čo hovorili? Že nič nepočuli? Ja som počul. Aj M. počul, keď spadol na zem. A teraz nosí to na hlave. A ja, keď idem okolo H., čo sedí dolu, tak mám taký zvláštny pocit. Že on ma nevidí, ale ja jeho asi tiež nevidím. Keď naňho hovorím, tak on ma nevníma. On ma nemá rád. Iní na mňa aspoň kričia. Ako T. alebo P. Oni sú iní. Aj pani C. povedala, že sú iní ako ja. Že ja som iný. Že tu ani nepatrím do nášho vchodu. Keď ja si neviem predstaviť iný vchod. Pani C. vravela, že je veľa takých vchodov ako máme my. A som sa pýtal, či tam tiež bývajú čudáci a chudáci. A ona, že nevie. Že to by som musel vidieť ja. Lebo že si nechce na nich spomínať. Pani C. je dobrá. Ona sa vždy so mnou rozpráva. Aj mi odomkne občas. Alebo aj sedí so mnou často. Ja neviem prečo. Sedí aj pri M.? Neviete? Musím sa jej spýtať, či aj M. je iný. A pani C. mi povedala, aby som nechodil hore. Lebo, že môže sa mi niečo stať. A ja som jej povedal o R., že on tam chodí a že je tam plot. A ona, že ma tam raz vezme. Som jej povedal, že pôjde aj M. Lebo on sa bojí. Aj ja sa bojím. Ja nemám rád plot. A ona, že nás zoberie. Až keď dajú M. dolu to biele. Lebo by mohol znovu spadnúť. A že môže zomrieť. Ona nás tam zoberie a my sa nebudeme báť. A pani C. pozná aj M. Hovorila, že on je dobrák. Len že sa bojí. Že sa bojí tak ako ja. My sme skoro rovnakí. Je to divné nie? Však ja ho nepoznám a vraj sme rovnakí. Ja a on. On a ja. Sme rovnakí. Sme rovnakí? Vy neviete. Prečo neviete? Veď ste museli poznať M., keď mi hovoríte, že má biele. Na hlave. A že to nemá stále biele. Ste zvláštni čudáci. A S. tam stále sedí. On nepotrebuje nič. Ja čo potrebujem? Pani C. potrebujem. A teraz neviem. Aj jedlo potrebujem. Čo si navarím. Lebo je dôležité si vedieť navariť. A S. si nevie navariť. Lebo som ho ešte nevidel. On tam sa iba pozerá. On je jediný taký v našom vchode. A pani C. mi povedala, že ani on tu nepatrí. Lebo on iba sedí. My ostatní chodíme. Aj T. a P. chodia. Aj keď sú iní. No iní ako ja. Oni. Oni sú iní. Lebo chodia. Ale so mnou sa nerozprávajú. Lebo som vošiel do dverí T. Áno, on to bol. Už si spomínam. Ma bolelo líce. Aj oko. A pani C. hovorila, že to nič nie je. Že ona už je tu dlho, a že to sa stáva často, to že niekoho bolí oko. Ako mňa. Od T. Ale oni jedli a neboli zamknutí. Nie. Ja som nevyrýval. Ja som nevyrýval! Ja som nevyrýval!!! Ja som iba išiel. A som si myslel, že som vošiel do svojho. Lebo rovno a vpravo. A oni neboli zamknutí. A pani C. mi rozprávala o feťákoch, čo u nás bývajú. Áno. Na jednotke najmä. Hovorila, že tam musí byť každý deň, lebo by to zle dopadlo, keby to robili všetko sami. Ona im pomáha. Stále im pomáha. Aj mne pomáha. A že oni nemôžu ísť k plotu. Neviem. K tomu sme sa nedostali. Ale R. hovoril, že hore nejakých už videl. A že to bolo hrozné. Že sú tiež iní ako my. Ale veľmi. Dokonca iní ako ja. Ako pani C. A ona ich veľmi dobre pozná. Aj mňa. Ja ju mám veľmi rád. Ona je moja. A M. ju nemá rád. Lebo mu stále dáva niečo zjesť. No aj mne. Ale ja ju mám rád a preto to vždy zjem. To sú také malé. Ako? Asi áno. A povedala, že ešte pár krát to zjem a môžeme ísť k plotu. A nechcem aby T. išiel s nami. To nesmiem dovoliť. Chcel som zobrať H., ale on sa iba tak díval, a nič mi nepovedal. A ja sa tak rád rozprávam. A ho chcem zobrať. Len neviem, či by chcel. T. by chcel. Ale ja nechcem. M. pôjde, áno. Aj R. Lebo on to tam už pozná a dá na nás pozor. A hovoril, že keď tam chce ísť, tak si musí vypýtať kľúče. Hej, ja mám kľúče. Ale od seba. A od hora si ich musím ísť vypýtať od toho veľkého chudáka. On je chudák preto lebo si nosí jedlo. Keď je u nás, tak si vždy nosí. On tu nie je často. Iba niekedy. Neviem kedy. Ja to neviem. Bol som si vypýtať, keď tu bol. Ale on mi ich nechcel dať, že vraj tam sám nemôžem. Ja tomu nechápem. Prečo R. môže, som sa ho spýtal. A on, že on môže. Ale nie. Ani mne podobní. Veď ja som iný, ja tu nemám podobných. Ja neviem, čo tým myslel. Nechápem. A pani C. hovorí, že to nič, keď nechápem. Lebo vždy sa nájde niekto, kto to pochopí. A kto chce sa so mnou rozprávať. Ona sa vždy chce so mnou zhovárať. A ja ju mám rád. Ja chcem, aby sme išli hore. A chcem tam ísť iba s pani C. Aj s M., aj R., aj s H., ktorý tam asi nechce ísť. Ale chcem ísť najskôr s ňou. Lebo ja som rád s pani C. Ona sa so mnou zhovára o všetkom. A aj ma nakŕmi. Mi povedala, že nerada kŕmi H. Lebo, že on nič nehovorí. A T. chodí kŕmiť vraj ten veľký chudák. Lebo on mi dal päsťou a mňa bolelo oko. A ja nesmiem k nemu chodiť. On je strašne iný ako ja. On sa nerád rozpráva. Radšej ukazuje päsť. Neviem prečo. A stále mi kričí, či neviem čítať. Ale ja neviem čítať. Pani C. mi sľúbila, že ma naučí. Aj H. som sa pýtal, či vie. On nevie. A pani C. mi sľúbila. Ale až keď dopapám tie veci, čo mi dáva. Lebo, že by to nebolo dobré spolu. Neviem prečo. No musím veľa dopapať vraj. A ja neviem, čo mám ešte urobiť, aby ma pustil tam hore. Možno je tam väčšia tma ako tu dole, ale keď je deň tam nemôže byť tma, keď svieti slnko aj tu je svetlo. Tak sa tam báť nebudem. Lebo ja sa tmy bojím. A že sa bojím, to by pani C. mohla rozprávať. Ona mi stále hovorí, že sa nemám báť ale ja sa bojím. Stále sa bojím. Čo si pamätám, tak sa bojím. Neviem síce prečo, ale bojím sa. Vraj ma vždy prikrýva, aby som sa v noci nebál. Ja som tak rád, keď je pri mne. Vtedy sa nebojím. Nebojím sa ani sa rozprávať s T., keď je pani C. pri mne. Ja sa pri nej nebojím. M. neviem, či sa bojí. On je iný, ako sa nám stal ten úder a on teraz musí nosiť to biele. A to vraj je len začiatok. Lebo ak sa oňho nebude pani C. starať, tak sa to môže zhoršiť. Mi povedal ten veľký chudák. Lebo vraj sa môže aj divne chovať. Ja neviem. Vraj tak, že by ostatným ublížil. Ja nerád niekomu ubližujem. Ja sa rád rozprávam. Áno. Rád sa rozprávam. Ale nie s H. On sa nemôže ísť pozrieť na plot, lebo by sa mohlo niečo stať. Lebo on sa s nikým nerozpráva, ani so mnou. A ja sa rád rozprávam. Aj s T. sa rozprávam. A on na mňa iba kričí. A nadáva mi. Vraj nadáva ako feťáci. Oni strašne nadávajú. To rozprávali tí, čo bývajú dolu. Aj feťáci to rozprávali. Ja som ich občas počul, keď som bol pri dverách. Oni nemôžu chodiť hore. Ale my dolu môžeme, keď sú oni za dverami, vtedy my môžeme. Majú to iné ako my. Som povedal pani C., že by sme sa konečne mali vybrať tam hore. R. tam je furt. A ja som tam ešte nebol. Je tam nejaká tabuľa, ale ja ju neviem prečítať. R. tiež nie. Ale on tam chodí. Vždy mu ten veľký chudák, čo chodí kŕmiť T. dá kľúče. Musím si nejako zobrať tie kľúče. Že nie? Čo vy o tom viete?! No čo?! Sedíte si tu v bielom, všade je svetlo a ja neviem ako sa mám rozprávať s H. A ja ho hore vezmem, keď pôjdeme s pani C. Lebo on chce ísť, aj keď to nikomu nehovorí! On, ja a pani C. A aj M. keď mu dajú dole to biele. Pôjdeme my. A vy nie! Vy nie! Lebo vy neviete, čo je to svetlo a čo je tma. Vždy iba svietite, ale vždy ste iba za tým svetlom! Vy nepoznáte ten rozdiel, lebo ste stále v tme, vzadu. Tam je tma. Tu je svetlo. No čo je?! Poďte sa posadiť tu ku mne. Tu je svetlo. No? Poďte, poďte! Prečo sa mám ukľudniť?! Veď mi aj tak nerozumiete. Iba pani C. Tá mi rozumie! Vždy ma hladká, keď donesie papať. Vždy! A vy ste iba takí ako T. Furt iba hľadáte, snoríte, čo by ste niekomu ako ja urobili. Vy mi chcete iba ubližovať! Choďte odo mňa preč! Nechajte ma! Ja chcem ísť k pani C.! Ona ma má rada! A má rada aj M. aj H. Nie tak ako mňa, ale aj tak! A my pôjdeme hore sa pozrieť! A vy tam nepôjdete, lebo vy ste T.! Všetci! Pustite maaaa! Vy ste tí chudáci! Čudáci! Feťáci ste! Pani C.! Oni mi chcú ublížiť! Nechajte ma! Pustite! Pustite! Ja som iný ako ostatní! Ja sa viem rozprávať! Prečo ma nechcete pustiť?! To T. mal oheň! On mal oheň! On je zlý a vie urobiť oheň! A oheň páli! Aj mňa pálil! Tuto! Aha! Tak ma pustite! Ja chcem ísť za pani C.! Ja chcem ísť za pani C.! Ja chcem... Za pani C.... T. oheň... pani C.... iný... tma... čítať... plot... kľúče... svetlo... C....