Necítim si nohy,
plazím sa k stolu.
Stratil som vlohy
napísať ráznu slohu.
Stratil som nádej
na lepšie verše.
V hlave mám závej.
No srdce vraví ešte!
Srdce nech búcha,
mozog nech myslí.
Keď pero jak sluha,
pod chvíľou zneistí.
Verše jak stuha
vo vetre vejú mi.
Stratila sa dúha.
Stratila. Ver mi...
Stratila v úžine,
stratil sa v tme.
Po láske túžime,
po veršoch už nie?
Tak kruto znejú,
tak bez nádeje.
Už nezohrejú,
nikto tu už nie je...
Belo P. Kolenský
Komentáre