Krv na rukách,
v hrozných mukách,
hľadám svetlo.
Čo ma zmiatlo?
Neónka na strope.
Umelá pravda.
Sám so sebou,
slepou biedou,
idem za tmou.
Opadnú mi ruky,
necítim si nohy.
A svetlo? Spí.
Kto vyrieši krízu?
Kto vysvetlí tmu?
Dezorientovaní novinári?
Chrabrí budiči,
na rukách krv.
Jánošík a Svätopluk.
Návraty z diaľky,
a ľud bez pretvárky.
Slepo hľadí do tmy.
Je nám to jedno,
ruky od krvi zmyjeme
bahnom minulosti.
A tá tma?
Až do morku kostí,
preniká a zožiera.
No ja som zviera.
Nemám cit pre pravdu.
Ruky zopäté k nebu...
A sme znovu tam.
Kde sme byť už nechceli.
No zabudli sme. Radi.
Sme nesmelí. Sme deti.
A rodičia? Nekričia!
Serú nám na hlavy!
Belo P. Kolenský
Komentáre